S vyživovacou povinnosťou sa spravidla stretávame medzi rodičmi a deťmi. Výživné sa však uplatňuje aj medzi ďalšími príbuznými ako aj medzi manželmi, či dokonca medzi nezosobášenými partnermi.

Meno a priezvisko je identifikačným údajom každej jednej osoby, vrátane maloletých detí. Tým meno vyberajú rodičia a priezvisko preberajú to, ktoré je spoločné alebo to, o ktorom rodičia rozhodli, že bude patriť ich deťom.

Rozhodovanie rodičov vo veciach svojho dieťaťa a jeho zastupovanie je neodmysliteľnou súčasťou rodičovských práv a povinností. Rodičia by mali tieto práva vykonávať a povinnosti plniť vždy tak, aby konali v prospech maloletého dieťaťa.

Rozhodnutie súdu vo veciach maloletých, rovnako ako každé iné súdne rozhodnutie ukladajúce povinnosť účastníkovi konania, môže byť vykonané, ak povinná osoba dobrovoľne nesplní to, čo jej rozhodnutie ukladá.

Oprávnené osoby, voči ktorým si rodičia neplnia svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť a voči ktorým zostali bezvýsledné iné zákonné možnosti, ako sa výživného domôcť, môžu požiadať o poskytovanie náhradného výživného.

Hoci je vyživovacia povinnosť rodičov k deťom ich zákonnou povinnosťou, v praxi sa možno stretnúť s nejedným prípadom, kedy si povinné osoby svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplnia.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť.