Parkovanie od 01.10.2023 – ako ušetriť na pokutách?

Za správne delikty súvisiace s nesprávnym parkovaním hrozí držiteľovi vozidla pokuta vo výške 78,- EUR, resp. vo výške 198,- EUR, ak dôjde k nesprávnemu parkovaniu na vyhradenom parkovacom mieste pre osobu so zdravotným postihnutím alebo na železničnom priecestí, v podjazde a v tuneli a vo vzdialenosti kratšej ako 15 m pred nimi a 15 m za nimi.

V prípade, ak držiteľ vozidla do 15 dní od doručenia rozkazu zaplatí pokutu vo výške 52,- EUR (resp. 132,- EUR) a úhrada za pokutu bude v tejto lehote aj pripísaná na účet uvedený v rozhodnutí, považuje sa pokuta za zaplatenú.

Napriek tomu sú tieto pokuty pomerne vysoké, dokonca aj zaplatením iba 2/3 zo sumy pokuty je výška pokuty stále vyššia, ako by bol vodič dostal v blokovom konaní (max. 50,- EUR). Súčasne je potrebné poukázať na to, že ak držiteľ vozidla opakovane spácha správny delikt (nesprávne parkovanie), bude mu uložená pokuta za každé jedno porušenie pravidiel cestnej premávky. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 139b ods. 1 zákona o cestnej premávke.[1] Či je toto ustanovenie v súlade so zásadami trestného práva alebo garanciami podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktoré je potrebné aplikovať aj na konanie o správnom delikte, nie je predmetom tohto príspevku a budeme vychádzať z toho, že právna úprava je stále platná a účinná.

V praxi to môže znamenať, že držiteľ vozidla, s vozidlom ktorého vodič v priebehu mesiaca napríklad 6x nesprávne zaparkuje a poruší tak pravidlá cestnej premávky, sa vystavuje riziku, že mu v súhrne bude uložená pokuta až vo výške 468,- EUR. Vodičom vozidla je častokrát sám držiteľ vozidla, ktorý sa dopúšťa priestupku, avšak ako už bolo uvedené, pri využití inštitútu objektívnej zodpovednosti sa pokuta ukladá priamo držiteľovi vozidla.

Držiteľ vozidla má pritom možnosť, ako tieto pokuty minimalizovať. Uvádzame príklad, ako by sa držiteľ vozidla mohol zachovať pri doručení viacerých rozkazov o uložení pokuty v priebehu napríklad jedného mesiaca, či aj dlhšej doby.

 

Postup držiteľa vozidla

Po doručení rozkazu o uložení pokuty je držiteľ vozidla oprávnený podať proti tomuto rozhodnutiu odpor. Podaním odporu sa automaticky rozkaz zrušuje, pokiaľ nebol odpor odmietnutý. Do odporu je potrebné uviesť, kto ho podáva, v akej veci, čo sa ním sleduje a odporúčame uviesť aj údaje o vodičovi (čo môže byť a spravidla je aj sám držiteľ vozidla) v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa pobytu. Držiteľ vozidla by tak „udal“ sám seba, že viedol a zaparkoval vozidlo v čase uvedenom v rozkaze o uložení pokuty.

Následne by bol vodič vozidla predvolaný za účelom podania vysvetlenia, kde by uviedol, že vozidlo skutočne zaparkoval on. K skutku by sa priznal. Neskôr uvedieme, prečo je priznanie výhodné.

Takto by držiteľ vozidla postupoval v prípade každého doručeného rozkazu o uložení pokuty za správny delikt.

Obec (obecná polícia), ak správne delikty zdokumentovala a následne vypočula vodiča, by každú vec prerušila a postúpila na príslušný správny orgán, ktorým je dopravný inšpektorát [ustanovenie § 55 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch]. Na dopravný inšpektorát by tak bolo postúpených viacero vecí jedného vodiča (pôvodne zodpovedného za správny delikt ako držiteľ vozidla).

V priestupkovom konaní je situácia odlišná a pre páchateľa výhodnejšia, pokiaľ ide o početnosť priestupkov. Dopravný inšpektorát musí ex lege prejednať všetky priestupky v jednom konaní podľa ustanovenia § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch a môže uložiť iba jedinú sankciu, a to podľa priestupku, ktorý je najprísnejšie postihnuteľný (ustanovenie § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch). Vzhľadom na to, že sa bude spravidla jednať o totožné priestupky súvisiace s nesprávnym parkovaní, bude horná hranica pokuty vo výške 100,- EUR [ustanovenie 22 ods. 2 písm. g) zákona o priestupkoch].

Ak si teda porovnáme nami naznačenú situáciu spáchania 6 správnych deliktov držiteľa vozidla, ktorému hrozí súhrnná pokuta až 468,- EUR, a tej istej osoby ale v postavení priestupcu – vodiča vozidla, ktorý sa priznal k spáchaniu priestupkov, a ktorému hrozí maximálna pokuta do výšky 100,- EUR, je táto situácia diametrálne odlišná. Takto by dokázal držiteľ vozidla, ktorý sám seba označil sa vodiča vozidla, minimalizovať výšku pokutu niekoľkonásobne a ušetriť tak stovky eur.

Z praxe tiež vieme, že správny orgán málokedy ukladá pokutu v maximálnej možnej výmere.[2] Pri priestupkoch je sadzba pokuty určená rozpätím dolnej a hornej hranice (od 0 EUR do 100,- EUR), zatiaľ čo pri správnom delikte držiteľa vozidla je výška pokuty pevne daná jednou sumou (78,- EUR, resp. 198,- EUR). Preto nie je vylúčené, že správny orgán v priestupkovom konaní uloží pokutu nižšiu, častokrát nižšiu ako 50,- EUR. Hoci je s konaním o priestupku spojená aj povinnosť uhradiť trovy konania, tieto sú len vo výške 16,- EUR bez ohľadu na počet spáchaných priestupkov.

Pri ukladaní sankcie za priestupok sa tiež obligatórne prihliada na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútku a na osobu páchateľa. Tento výpočet je demonštratívny, teda správny orgán môže prihliadať aj na iné skutočnosti, napríklad na priznanie sa vodiča. Priznanie viny totiž môže byť okolnosťou, ktorá by mohla viesť k uloženiu miernejšej sankcie, nakoľko správnemu orgánu umožní ukončiť konanie rýchlo a hospodárne.[3] Môže ísť teda o okolnosť majúcu vplyv na výšku pokuty v prospech páchateľa.

Nutno však dodať, že správny orgán (dopravný inšpektorát) spojí do jedného konania iba tie priestupky, ktoré mu budú postúpené pred rozhodnutím vo veci samej. Napríklad ak sa držiteľ vozidla označí za vodiča v piatich prípadoch nesprávneho parkovania, ale na dopravný inšpektorát sa najskôr postúpia tri z nich, o ktorých sa aj rozhodne v prvom stupni, nemožno potom ďalšie dva priestupky prejednať spoločne, ak budú na dopravný inšpektorát postúpené po predošlom rozhodnutí.

 

Viacdňové státie vozidla na jednom mieste

Na tomto mieste uvádzame inú modelovú situáciu, kedy vodič zaparkuje v rozpore s pravidlami cestnej premávky a vozidlo bude na tom istom mieste stáť niekoľko dní či týždňov. Ak by držiteľovi vozidla bolo doručených viac rozkazov o uložení pokuty za správne delikty, má aj nasledovnú možnosť obhajoby.

Ak vozidlo stojí v rozpore s pravidlami cestnej premávky dlhodobo na jednom mieste, nejde o viac konaní ako to má na mysli ustanovenie § 139b ods. 1 druhá veta zákona o cestnej premávke, ale o jediné konanie – trváci skutok.

Zákon o cestnej premávke, zákon o priestupkoch ani správny poriadok neupravujú trváce, hromadné alebo pokračovacie delikty, preto je potrebné aplikovať ustanovenia trestného práva.

Podľa ustanovenia § 122 ods. 12 Trestného zákona sa za trváci trestný čin považuje vyvolanie a udržiavanie alebo len udržiavanie protiprávneho stavu.

Súdna prax k tomu dodáva, že trváci trestný čin je podľa teórie trestného práva hmotného taký čin, ktorým páchateľ vyvolá protiprávny stav a ten potom udržuje, alebo udržuje protiprávny stav bez toho, aby zákon vyžadoval, aby ho tiež vyvolal. Trváci trestný čin sa posudzuje ako jediné konanie, ktoré trvá tak dlho, pokiaľ je protiprávny stav udržiavaný. Jeho podstatným znakom je, že sa postihuje práve ono udržiavanie protiprávneho stavu.[4]

Ak sa teda vozidlo zaparkuje v rozpore so zákonom o cestnej premávke a na tomto mieste bude stáť hoci aj mesiac, ide stále o jedno konanie, pretože to započalo prvým zaparkovaním v rozpore so zákonom a doposiaľ trvá. Došlo k vyvolaniu a následne udržiavaniu protiprávneho stavu, pričom o nové konanie by išlo až vtedy, ak by vodič vozidlo preparkoval alebo by s ním odišiel a neskôr sa vrátil na to isté miesto.

Aj držiteľ vozidla potom porušil povinnosti podľa ustanovenia § 6a zákona o cestnej premávke iba raz, pretože došlo iba k jednému porušeniu zákazu zastavenia alebo státia, ktoré trvá (za podmienky, že vozidlo sa nepremiestni). Ide teda o jedno konania v zmysle ustanovenia § 139b ods. 1 zákona o cestnej premávke.

K ukončeniu protiprávneho konania môže dôjsť aj zo strany správneho orgánu, a to začatím správneho konania.[5] Aplikujúc uvedené na náš modelový príklad, k ukončeniu protiprávneho trváceho konania by došlo vydaním rozkazu o uložení pokuty držiteľovi vozidla, pretože v tomto prípade správny orgán osobitne neupovedomuje držiteľa vozidla o začatí konania. Toto platí bez ohľadu na fakt, či bude neskôr rozkaz zrušený na základe podaného odporu.

Pre lepšie pochopenie uvádzame tento príklad:

Vozidlo, ktorého držiteľom je pán Peter, stojí v premávke od 01.10.2023 v rozpore so zákonom o cestnej premávke a pán Peter (ani nikto iný) s ním nijak nemanipuluje. Toto vozidlo príslušný orgán zdokumentuje dňa 02.10.2023, 04.10.2023, 05.10.2023, 08.10.2023 a 11.10.2023. Ak by rozkaz o uložení pokuty za nesprávne parkovanie zo dňa 02.10.2023 bol Petrovi doručený až po 11.10.2023, napr. 14.10.2023, a následne by mu bol za každé zistené porušenie zákona o cestnej premávke (teda aj dňa 04.10, 05.10. atď.) doručený rozkaz o uložení pokuty osobitne, nebude postup správneho orgánu správny a zákonný, pretože všetky jednotlivé porušenia tvoria jeden skutok trváceho charakteru.

Ak by ale vozidlo Petra stálo na tom istom mieste aj dňa 15.10.2023 a nasledujúce dni, nebude možné tieto porušenia už považovať za súčasť trváceho skutku, pretože ten bol ukončený dňa 14.10.2023 doručením prvého rozhodnutia. Pokiaľ po jeho doručení vozidlo Petra stále stojí na tom istom mieste, pôjde už o nový skutok, teda nové konanie.

Hoci zákon o cestnej premávku neupravuje procesný postup správneho orgánu v opísanom príklade, nemôže byť táto skutočnosť na ujmu držiteľa vozidla. Došlo by totiž k situácii, kedy by za jedno konanie bol postihovaný viackrát, čo je neprípustné nielen podľa Ústavy SR (čl. 50 ods. 5), ale aj podľa Dohovoru (Protokol č. 7, čl. 4).

De lege ferenda by mal zákonodarca upraviť procesný postup správneho orgánu, ako by mal postupovať v takýchto prípadoch, ktoré v praxi nie sú vylúčené, nakoľko sme sa osobne stretli s prípadom klienta, ktorý dostal 26 pokút ako držiteľ vozidla v období cca 3 mesiacov, o čom aktuálne prebieha konanie na správnom súde. Súhrnná výška pokút tak presahovala sumu 2.000,- EUR.

Vhodným riešením by podľa nášho názoru mohlo byť aj to, že ak sa nesprávne s vozidlom zaparkuje viackrát počas jedného mesiaca, uloží sa iba jedna pokuta (prípadne by sa stanovil zákonný limit pre výšku súhrnných pokút), ako to je v prípade správneho deliktu prevádzkovateľa vozidla na úseku diaľničných známok podľa ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 488/2013 Z. z..[6]

 

Poznámky pod čiarou:

[1] Ak bolo viacerými konaniami spáchané jedno alebo viaceré porušenia povinností podľa § 6a, každé konanie sa prejedná samostatne.

[2] Výška pokuty závisí od rôznych okolností prípadu. Ak by sa jednalo o vodiča, ktorý má v evidencii priestupkov na úseku cestnej premávky už 20 záznamov, uloží sa mu vyššia pokuta ako vodičovi, ktorý spáchal napr. iba druhý priestupok.

[3] Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí zo dňa 24.05.2023, sp. zn. 4Stk/2/2022 uviedol, že hoci obvinený z priestupku nemôže byť nútený k tomu, aby sa priznal k spáchaniu skutku, resp. k tomu, aby realizoval svoje procesné práva (napr. účasť na ústnom pojednávaní), včasné uznanie spáchania priestupku, príp. poskytovanie súčinnosti zo strany priestupcu vo vzťahu k orgánom verejnej moci s cieľom čo najskoršieho a najhospodárnejšieho objasnenia priestupku, môže byť okolnosťou, ktorá by mohla viesť k uloženiu miernejšej sankcie.

[4] Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.03.2021, sp. zn. 6 Asan 17/2019

[5] Napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.03.2021, sp. zn. 6 Asan 17/2019

[6] Za viac správnych deliktov podľa § 10a ods. 1 toho istého prevádzkovateľa vozidla spáchaných v priebehu jedného kalendárneho mesiaca tým istým vozidlom alebo tou istou jazdnou súpravou sa v jednom samostatnom rozkaznom konaní uloží len jedna pokuta podľa odseku 1. Viaceré samostatné konania vedené podľa prvej vety nie je možné spojiť do jedného konania.