Príspevok na výživu pre nevydatú matku

Zákon o rodine v tomto prípade ale nehovorí o výživnom medzi druhom a družkou, resp. medzi nezosobášenými partnermi, ale o príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke. Tento nárok sa neuplatňuje v každom nezosobášenom páre, ale iba v tých, v ktorých partnerka otehotnie a porodí dieťa.

V praxi sa možno stretnúť s nejedným párom, ktorý sa rozišiel krátko po narodení dieťaťa, či ešte počas tehotenstva. Výnimočné nie sú ani prípady, kedy muž opustí partnerku, keď sa dozvie, že táto otehotnela. Žena, resp. už matka, sa dostáva do ťaživej situácie, nakoľko tehotenstvo a následne materská a rodičovská dovolenka ju vyradia z pracovného života, čím sa jej príjmy a majetkové pomery viac či menej znížia, a zároveň sa zvýšia výdavky spojené s tehotenstvom. Zákon o rodine však pamätá aj na takéto situácie a priznáva matke určité nároky voči otcovi dieťaťa, za ktorého nie je vydatá.

Zákon o rodine síce preferuje rodinu založenú manželstvom, avšak ochranu poskytuje všetkým formám rodiny (čl. 2 základných zásad zákona o rodine). Nevydatej matke sa tak poskytuje zákonná ochrana v dôsledku toho, že sa jej znížia zárobkové možnosti a súčasne zvýšia náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom.[1]

Nevydatá matka má voči otcovi dieťaťa nasledovné nároky:

1. príspevok na výživu
2. príspevok na úhradu nákladov

 

A) Príspevok na výživu nevydatej matky

Príspevok na výživu nevydatej matky sa bude uhrádzať spravidla v mesačných intervaloch. Časové obdobie je zo zákona limitované na maximálne dva roky, pričom súd môže tento nárok priznať už od tehotenstva, najneskôr odo dňa pôrodu dieťaťa. Nie je rozhodujúce, kedy matka návrh na súd podá, domáhať sa môže príspevku najviac počas dvoch rokov. Návrh môže byť podaný aj po uplynutí dvoch rokov od pôrodu, no jednotlivé splátky sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, preto je vhodné podať návrh čo najskôr.

Výška príspevku na výživu je daná jeho „primeranosťou“. Prekážkou pre priznanie nároku nie je ani skutočnosť, že matka je schopná sa samostatne živiť (na rozdiel od výživného pre dieťa, kedy by výživné zaniklo). Rozhodujúce je, že v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo na jej strane k zníženiu príjmov.[2]

Pri určovaní primeranej výšky príspevku na výživu súd musí prihliadať na odôvodnené potreby matky, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. Primeranosť príspevku je závislá na konkrétnych potrebách matky. Súd by mal prihliadať na príjmy matky z pracovného pomeru, výšku materskej, ktorá jej bude poskytovaná ako aj na výšku rodičovského príspevku. S prihliadnutím na to, že príjmy matky počas tehotenstva a následnej materskej (rodičovskej) dovolenky nebudú vždy rovnaké, mal by súd diferencovane stanoviť aj výšku príspevku za jednotlivé obdobia.[3] Výška rodičovského príspevku je totiž spravidla nižšia ako materská alebo príjem matky z pracovného pomeru, preto by za toto obdobie mal byť aj príspevok na výživu pre nevydatú matku vyšší.

Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov otca súd prihliada na jeho vzdelanie, vek, zdravotný stav, prax či dopyt na trhu práce. Krajský súd v Bratislave vo veci 20CoP/138/2018 uviedol, že otec má možnosti aj schopnosti dosahovať vyšší príjem, ako deklaruje v konaní pred súdom prvej inštancie, a preto aj súd prvej inštancie správne vychádzal z princípu potencionality príjmu otca. Z uvedeného potencionálneho príjmu otca je možné s poukazom na § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyvodiť, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať dostatočný príjem na plnenie si svojej povinnosti voči navrhovateľke vyplývajúcej mu z ustanovenia § 74 ods. 1 Zákona o rodine.

Treba však dodať, že výška príspevku nemá pokryť celú stratu príjmu matky, napr. ak matka dosahovala príjem 1.500,- EUR a rodičovský príspevok je iba vo výške necelých 400, EUR, neznamená to, že otec jej má doplácať mesačne sumu 1.100,- EUR. Nevydatá matka ani nemá právo podieľať sa na životnej úrovni otca, ako to je pri výživnom na deti (ustanovenie § 62 ods. 2 zákona o rodine) ani nemá nárok na to, aby jej životná úroveň bola približne rovnaká ako otcova (ustanovenie § 71 ods. 1 zákona o rodine). Výška príspevku má byť primeraná, a to s poukazom na zákonné kritériá a skutkové okolnosti každej veci.

Podmienkou priznania tohto príspevku je skutočnosť, že v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo na strane nevydatej matky k zníženiu príjmov. Výška príspevku je daná primeranosťou, čo značí, že výživné by malo vyrovnávať zníženú životnú úroveň matky v čase tehotenstva a po pôrode s jej životnou úrovňou pred tehotenstvom. Na rozdiel od výživného na dieťa tak účelom nie je vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale s pôvodnou životnou úrovňou samotnej matky.[4]

 

B) Príspevok na úhradu niektorých nákladov nevydatej matke

Popri príspevku na výživu má nevydatá matka nárok aj na úhradu niektorých nákladov, ktoré musela vynaložiť v dôsledku tehotenstva a pôrodu. Účelom tohto príspevku je, aby sa otec, za ktorého matka nie je vydaná, podieľal na nákladoch, ktoré matky vznikli v príčinnej súvislosti s tehotenstvom a pôrodom.

Medzi takéto náklady nevydatej matky patria napríklad náklady na nákup tehotenského oblečenia, cestovanie do zdravotníckeho zariadenia, nákup liekov[5], prípadne ďalšie náklady, ktoré nie sú celkom alebo vôbec hradené z poistenia matky alebo z celospoločenských zdrojov.[6]

Matka musí v konaní preukázať, že nákup konkrétnych liekov, vitamínov či oblečenia súvisel práve s tehotenstvom alebo pôrodom. Nemožno priznať ani akýkoľvek výdavok matky, ktorý jej vznikne počas tehotenstva, pretože podstatná je práve príčinná súvislosť medzi vynaloženým výdavkom a tehotenstvom, resp. pôrodom.

Súd v konaní prihliada iba na účelné a odôvodnené výdavky matky, ktoré musí preukázať (výpisom z účtu, bločkami, faktúrami a pod.). Nemožno sem však zahrnúť náklady na výbavu pre dieťa, kočiar, postieľku alebo iné veci pre dieťa, pretože tieto výdavky by malo pokrývať výživné pre dieťa. Nároku na výživné pre dieťa by sa nevydatá matka mala domáhať osobitným návrhom, prípadne ho uplatniť ako osobitný nárok v jednom návrhu. Výživné pre dieťa ale možno priznať až od jeho narodenia, zatiaľ čo príspevok na úhradu niektorých nákladov aj pred narodením dieťaťa.

Nevydatá matka sa môže domáhať príspevku na úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom až do troch rokov odo dňa pôrodu, potom sa jej nárok premlčí. Vzhľadom na to, že matka musí svoje výdavky preukázať, je vhodné návrh na súd podať čím skôr (s odstupom času nemusí matka disponovať dokladmi o výdavkoch), ak nepríde k dohode s otcom.

Návrh sa podáva na okresný súd, v obvode ktorého má matka bydlisko, podľa ustanovenia § 154 Civilného mimosporového poriadku. Konanie sa začne vždy len na návrh matky, teda súd nikdy nezačne konanie z vlastnej iniciatívy, ako to je napr. pri maloletých deťoch.

Matka musí v návrhu označiť účastníkov konania, ktorými sú matka a otec dieťaťa, za ktorého nie je vydatá. Potrebné je priložiť rodný list dieťaťa alebo zápisnicu z matriky o určení otcovstva.

V návrhu je ďalej potrebné opísať skutkové okolnosti, najmä to, či a kde matka pracovala, aký bol jej príjem, aký je jej príjem počas materskej alebo rodičovskej dovolenky, aké sú jej výdavky. Ak je matke známe, uvedie tiež, kde pracuje otec a aký je jeho príjem, prípadne majetkové pomery, možnosti a schopnosti. Všetky skutočnosti musí matka preukázať (pracovná zmluva, výplatné pásky, potvrdenie zo Sociálnej poisťovne, z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny atď.), prípadne navrhnúť súdu, aby zabezpečil určitý dôkaz súd (napr. príjmy otca, vlastníctvo vozidiel otca).

Vo vzťahu k príspevku na úhradu niektorých nákladov musí matka uviesť, aké náklady jej vznikli v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom, uviesť ich výšku a doložiť o tom dôkazy.

Napokon matka uvedie, ako žiada súd, aby vo veci rozhodol, t. j. akú sumu má otec mesačne poskytovať ako príspevok na výživu a v akom rozsahu sa má podieľať na účelných nákladoch vynaložených matkou, ktoré jej vznikli v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom.

Matka je v konaní oslobodená od platenia súdneho poplatku podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. f) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Na záver treba uviesť, že rozsudok bude vykonateľný jeho doručením účastníkom konania, a bez ohľadu na to, či sa otec odvolá, príspevok na výživu bude musieť poskytovať už od doručenia rozsudku.

 

Zdroje:

[1] PAVELKOVÁ, B. Zákon o rodine. Komentár. 3 vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2019, s. 463

[2] Rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 30.07.2021, sp. zn. 7Co/1/2021

[3] Rozsudok Krajského súdu Trenčín zo dňa 08.08.2018, sp. zn. 5CoP/30/2018

[4] Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.11.2019, sp. zn. 1 Cdo 185/2018

[5] PAVELKOVÁ, B. Zákon o rodine. Komentár. 3 vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2019, s. 464

[6] Rozsudok Krajského súdu Trenčín zo dňa 08.08.2018, sp. zn. 5CoP/30/2018