… spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať neprijateľné podmienky?

V praxi sa so spotrebiteľskými zmluvami možno stretnúť pomerne často a možno sem zaradiť napríklad zmluvy uzatvárané s bankou (zmluva o spotrebiteľskom úvere), zmluvy s telefonickými operátormi alebo poskytovateľom internetu, zmluvy uzatvárané s obchodníkmi (napr. predajcami motorových vozidiel o kúpe motorového vozidla) alebo zmluvy o kúpe tovaru uzatvárané prostredníctvom internetu s prevádzkovateľmi e-shopov.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (t. j. fyzická osoba, ktorá kupuje tovar alebo žiada o poskytnutie služby pre vlastnú potrebu).

Vzhľadom na to, že spotrebiteľ v zmluvnom vzťahu vystupuje ako „slabšia strana“, poskytuje mu zákon rôznorodú ochranu prostredníctvom rôznych inštitútov. Takýmto inštitútom sú aj neprijateľné podmienky, ktoré spotrebiteľská zmluva nemôže obsahovať. Ak by ich predsa len dodávateľ do zmluvy zakomponoval, boli by tieto ustanovenia ex lege neplatné (podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

Za neprijateľnú podmienku je vo všeobecnosti považované také ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To znamená, že ide o ustanovenie, ktoré neprimerane znevýhodňujú spotrebiteľa alebo naopak, neprimerane zvýhodňujú dodávateľa.

Neprijateľnými podmienkami môžu byť napríklad ustanovenia, ktoré:

– obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za vady alebo za škodu (napr. dodávateľ v zmluve uvedie, že zodpovedá za škodu len do určitej výšky, hoci by škoda mohla byť mnohonásobne vyššia)

– požadujú od spotrebiteľa zaplatenie pokuty za výkon práva (napr. odstúpenie od zmluvy uzatvorenej s telefonickým operátorom)

– požadujú od spotrebiteľa platenie za plnenia, ktoré mu nijako neslúžia (napr. v zmluvách o spotrebiteľských úveroch poskytovateľ úveru prenášal na spotrebiteľa platenie rôznych nákladov na obstaranie úveru, prípadne mu ich započítaval do istiny úveru)

– požadujú od spotrebiteľa plnenie, s ktorým nemal možnosť sa oboznámiť (napr. také plnenie vyplývalo zo všeobecných podmienok, ktoré spotrebiteľovi neboli známe alebo odovzdané).

Ďalšie neprijateľné podmienky upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4, pričom o neprijateľnú podmienku pôjde aj vtedy, ak nebude výslovne v zákone uvedená, ale bude spĺňať všeobecnú charakteristiku podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.