Zmena priezviska maloletého

Rozhodovanie o mene a priezvisku teda patrí rodičom, ako nositeľom rodičovských práv a povinností.

Okrem určenia mena a priezviska maloletého dieťaťa pri jeho narodení, rodičia rozhodujú aj o zmene mena a priezviska maloletého dieťaťa počas jeho života. Ak si obaja rodičia zmenu želajú, spravidla nebude problém túto zmenu docieliť.

Problém však nastáva v prípade, ak sa rodičia rozídu alebo rozvedú a prechovávajú voči sebe negatívne emócie. Dieťa je následne prostriedkom na ubližovanie druhému rodičovi, pričom v praxi sa neraz stáva, že jeden z rodičov, spravidla ten, ktorý ma dieťa v osobnej starostlivosti, „bojuje“ za zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Prípadne sa stáva, že matka maloletého sa opätovne vydá, príjme priezvisko nového manžela a napokon sa domáha, aby toto priezvisko malo aj dieťa z predošlého manželstva alebo vzťahu.

Nie v každom prípade je ale zmena priezviska maloletého potrebná alebo odôvodnená najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Predmetom tohto článku je priblíženie dôvodov, pre ktoré môže byť priezvisko maloletého dieťaťa zmenené a stručný opis toho, ako postupovať pri tejto zmene.

 

Zmena priezviska z pohľadu súdnej praxe

Súdna prax všeobecných súdov zhodne uvádza, že na povolenie zmeny priezviska nie je právny nárok a k takejto zmene môže dôjsť len vtedy, ak existujú závažné dôvody. Medzi takéto dôvody súdna prax zaraďuje napríklad (i) neplnenie si vyživovacej povinnosti voči dieťaťu, (ii) neprejavovanie záujmu o dieťa, (iii) strata citového vzťahu alebo existuje (iv) iný vážny dôvod, kedy nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, aby sa udržiaval a prehlboval pocit spolunáležitosti s dotknutým rodičom.[1]

Tieto dôvody bude potrebné zisťovať v každom jednom prípade, s prihliadnutím na osobitosti každej veci.  Vo väčšine prípadov nebude problém napríklad preukázať, že druhý rodič si neplní vyživovaciu povinnosť, prípadne, že o dieťa nemá záujem a nechce prehlbovať s ním vzťah (napr. rozsudok z trestného konania, elektronická komunikácia medzi rodičmi, vyhlásenia jedného z rodičov a iné). Predmetom skúmania by mali byť tiež dôvody, prečo napríklad rodič neplní vyživovaciu povinnosti, prečo dieťa nenavštevuje a prečo sa citový vzťah rodič-dieťa ochladzuje (napr. tomu môže brániť rodič, ktorý návrh podáva alebo rodič, ktorý má dieťa v starostlivosti, sa odsťahoval niekoľko stoviek kilometrov od bydliska druhého rodiča).

Dôležitým hľadiskom bude tiež záujem maloletého dieťaťa, ktorému je potrebné prikladať vážnosť v závislosti od vyspelosti a veku maloletého dieťaťa. Pokiaľ by si ale dieťa samo prialo zmenu svojho priezviska, nie je to ešte dôvodom k tomu, aby bolo návrhu vyhovené.

Právo dieťaťa vyjadriť sa ku všetkým veciam, ktoré sa ho týkajú a venovať patričnú pozornosť týmto želaniam dieťaťa, má svoje vyjadrenie nielen v zákone o rodine (ustanovenie § 43 ods. 1), ale aj v Dohovore o právach dieťaťa (čl. 12).

Najvyšší súd SR uvádza, že najlepší záujem dieťaťa je však zároveň pojmom pružným a adaptabilným. Treba ho prispôsobiť a definovať podľa konkrétnej situácie dotknutého dieťaťa alebo detí, zohľadniť pritom ich osobný kontext, situáciu a potreby. Pri jednotlivých rozhodnutiach je potrebné posúdiť najlepší záujem dieťaťa a určiť ho vo svetle špecifických okolností situácie konkrétneho dieťaťa.[2]

Najvyšší súd SR (5 Cdo 47/2017 alebo 7 Cdo 205/2016) ako aj Európsky súd pre ľudské práva (vo veci C. c/a Fínsko z 9. mája 2006 č. 18249/02) súčasne upozorňujú na to, že nie je možné, aby všeobecné súdy stanovisko maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzali a aby založili svoje rozhodnutia iba na jeho prianí a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov.

Napríklad Krajský súd Trenčín[3] potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu matky, napriek tomu, že maloleté deti si zmenu priali. K tomu súd dodal, že vzhľadom na nízky vek a skutočnosť, že v tak nízkom veku (5 a 7 rokov) nie je možné, aby pochopili otázku zmeny priezviska. Prípadne Krajský súd v Trnave vyčítal súdu prvej inštancie, že výsluch maloletej by nemal byť jediným kľúčovým dôkazným prostriedkov, ktorý sa má brať do úvahy. Rozhodnutie musí vychádzať z komplexného posúdenia celej situácie v rodine a súd by mal brať do úvahy i to, že maloleté dieťa trávi s jedným rodičom každý deň, zatiaľ čo s druhým rodičom je v obmedzenom kontakte.[4] Maloleté dieťa sa totiž môže stotožňovať s názormi toho rodiča, s ktorým trávi podstatnú časť života, bez toho, aby si uvedomovalo všetky dôsledky.

Rodičia, ktorí sa domáhajú zmeny priezviska maloletého dieťaťa často argumentujú aj tým, že rozdielne priezviská rodiča a maloletého im spôsobujú komplikácie na úradoch, v škole, pri kontakte s lekármi, prípadne, že je dieťa konfrontované zo strany spolužiakov alebo iných osôb ohľadom rozdielneho priezviska. Tieto skutočnosti nemajú byť v jeho najlepšom záujme a v praxi nie je ničím výnimočným, že dieťa je častokrát ovplyvnené tým rodičom, s ktorým žije v spoločnej domácnosti.

Podľa súdnej praxe však rozdielnosť priezviska maloletého a rodiča, ktorý sa zmeny domáha, nie je bez ďalšieho dôvodom na udelenie súhlasu na zmenu priezviska.[5] Rozdielnosť priezvisk a dopad tohto rozdielu by sa musel podľa nášho názoru prejaviť vo vývine a v živote maloletého dieťaťa, pričom zastávame názor, že samotná rozdielnosť priezvisk život maloletého dieťaťa s rodičom zásadne neovplyvňuje. Treba mať na pamäti, že meno a priezvisko je súčasťou práva na rodinný život podľa čl. 8 Európskeho dohovoru. Zmenou priezviska sa následne stráca formálny rodový identifikátor k druhému rodičovi.[6] Priezvisko každého človeka je súčasťou jeho identity a pomáha mu poznať rodinné korene, identifikovať sa s rodičmi a vytvoriť si pocit súnaležitosti s nimi.[7]

Ak by sa napríklad matka maloletého znova vydala a prijala priezvisko nového manžela, prípadne by po rozvode s otcom maloletého dieťaťa prijala svoje pôvodné priezvisko, ide o rozhodnutie matky vo vzťahu k svojej osobe a toto rozhodnutie by nemalo mať samo o sebe dopad na priezvisko maloletého dieťaťa, prípadne na vzťah dieťaťa s jeho otcom. Pri vstupe do manželstva alebo pri narodení dieťaťa mimo manželského vzťahu totiž rodičia sami určujú, aké priezvisko bude mať ich dieťa, preto pokiaľ sa matka rozhodla pre priezvisko po otcovi dieťaťa, nemôže byť ukončenie vzťahu alebo manželstva dôvodom na zmenu priezviska maloletého dieťaťa.

Aj Krajský súd v Prešove odmietal vyhovieť návrhom na zmenu priezviska maloletého dieťaťa iba preto, že mali odlišné priezviská od jedného z rodičov. Dodal, že sú to práve rodičia domáhajúci sa zmeny priezviska, ktorí majú adekvátnym spôsobom vysvetliť, prečo sa volajú inak.[8]

Na druhej strane, pokiaľ by maloleté dieťa pociťovalo priezvisko druhého rodiča ako ujmu a malo by to dôsledky aj v jeho osobnom živote, bolo by vhodné návrhu na udelenie súhlasu so zmenou priezviska vyhovieť. K tomu ale nebude stačiť formálne vyhlásenie rodiča alebo dieťaťa, že mu konkrétne priezvisko vadí, ale túto skutočnosť bude potrebné relevantne preukázať. Napríklad súdy udelili súhlas so zmenou priezviska namiesto otca, pretože dieťa na dané priezvisko nereagovalo, odmietalo ho, predstavovalo sa priezviskom matky, v škole sa podpisoval priezviskom matky (v dôsledku čoho dieťa nebolo klasifikované).[9]

Dôvodom na zmenu priezviska maloletého dieťaťa by nemali byť ani vzájomné konflikty medzi rodičmi, alebo nespokojnosť jedného z rodičov so spôsobom výchovy druhého rodiča.[10] Podľa nášho názoru, ak je jeden z rodičov nespokojný s tým, ako vychováva spoločné dieťa druhý rodič, má k dispozícii iné prostriedky na nápravu tohto stavu, ako je zmena priezviska ich spoločného dieťaťa (napr. môže sa obrátiť na sociálnu kuratelu alebo požiadať o vydanie výchovného opatrenia).

Návrhy na udelenie súhlasu so zmenou priezviska v niektorých prípadoch rodičia podávali preto, že druhý rodič sa mal dopustiť trestného činu alebo že je vo výkone trestu odňatia slobody. Sme toho názoru, že samotné spáchanie trestného činu zo strany rodiča by nemalo mať vplyv na rozhodnutie súdu o udelení súhlasu na zmenu priezviska, pokiaľ sa dôsledky trestného činu neprejavia v živote a vývine maloletého.

Spáchanie trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa ustanovenia § 207 Trestného zákona spravidla bude mať za následok, že súd súhlas na zmenu priezviska udelí, lebo tento trestný čin má priamy dopad na maloleté dieťa (ohrozuje jeho výživu a tým pádom aj zdravie). Na druhej strane, ak rodič spácha trestný čin krádeže voči cudzej osobe, život maloletého sa tým spravidla žiadnym spôsobom neovplyvní. Vždy je potrebné zvážiť, aký dopad má trestná činnosť rodiča na identitu dieťaťa. Hoci má trestná činnosť vplyv na morálny kredit rodiča v spoločnosti, na zmenu priezviska by sa vyžadovalo, aby sa tento jav negatívne dotýkal aj maloletého a prípadne ovplyvnil vzťah rodiča s maloletým[11] (napr. ak by trestná činnosť rodiča bola medializovaná a z toho dôvodu by bola dieťa terčom posmechu alebo urážok od rovesníkov v škole alebo od iných osôb).

Súdy tiež udelili súhlas na zmenu priezviska v prípade, ak bolo maloleté dieťa svedkom trestnej činnosti otca voči matke dieťaťa, pričom otec bol právoplatne odsúdený za trestný čin vraždy v štádiu pokusu.[12] Maloleté dieťa v tomto prípade malo 14 rokov, odmietalo preberať listy od otca z výkonu trestu a vyjadrilo sa, že sa chce volať ako matka.

Ak by sa rodič nachádzal vo výkone trestu, opäť je potrebné skúmať plnenie si rodičovských povinností (najmä vyživovacia povinnosť), záujem rodiča na udržiavaní vzťahov s deťmi (napr. či spolu komunikujú prostredníctvom listov, pohľadníc alebo osobných návštev), ako aj potencionalitu vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Samotný výkon trestu odňatia slobody teda nie je dôvodom na zmenu priezviska maloletého.

 

Postup rodiča pri zmene priezviska maloletého

Pokiaľ sa rodičia na zmene priezviska maloletého nedohodnú, je potrebné, aby rodič podal návrh na súd. Návrh sa podáva na súd podľa miesta bydliska maloletého. Treba však uviesť, že súd nerozhoduje o zmene priezviska maloletého, ale iba udeľuje súhlas namiesto druhého rodiča.

V návrhu na súd je potrebné opísať dôvody, pre ktoré rodič žiada o udelenie súhlasu so zmenou priezviska a pripojiť dôkazy. Takýmito dôkazmi sú najmä rodný list maloletého, písomná alebo elektronická komunikácia medzi rodičmi, rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým bol druhý rodič uznaný za vinného zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy, prípadne znalecký posudok, ktorým by znalec skúmal schopnosť maloletého vyjadriť svoj názor vo vzťahu k zmene priezviska. Ako prílohu je vhodné pripojiť aj vyjadrenie škôlky alebo školy, ak je maloleté dieťa vystavované konfrontáciám ohľadom jeho priezviska, nakoľko pedagogický zbor môže tieto skutočnosť osobne vnímať.

Ak súd návrhu vyhovie, postavenie druhého rodiča vo vzťahu k dieťaťu sa z hľadiska jeho rodičovských práv a povinností nijak nezmení. Rodič bude mať stále právo stýkať sa s dieťaťom, vychovávať ho, spravovať jeho majetok či podieľať sa na rozhodovaní o podstatných veciach (ustanovenie § 35 zákona o rodine). Rovnako tak bude povinný plniť si vyživovaciu povinnosť, zostane zapísaný v rodnom liste a dieťa zostáva aj jeho dedičom pre prípad smrti. Rozhodnutie súdu o udelení súhlasu na zmenu priezviska nie je rozhodnutím o rodičovských právach a povinnostiach a nijak sa ich nedotýka.

Po tom, čo rodič bude disponovať rozhodnutím súdu, ktorým súd udelí súhlas so zmenou priezviska maloletého, je potrebné podať žiadosť na Okresný úrad podľa trvalého pobytu zákonného zástupcu, ktorý žiadosť podáva.[13] K žiadosti na Okresný úrad sa rozhodnutie súdu o udelení súhlasu prikladá ako príloha.

V prípade, že maloletý už dovŕšil vek 15 rokov, prílohu žiadosti musí tvoriť aj súhlas maloletého so zmenou priezviska, pričom súhlas musí byť urobený písomne a podpis maloletého dieťaťa musí byť úradne osvedčený.

Na záver treba dodať, že ani rozhodnutie súdu nie je dôvodom na povoľujúce rozhodnutie správneho orgánu (Okresného úradu), ktorý vec vo vlastnej kompetencii posúdi správnou úvahou. Musí tiež prihliadať na názor maloletého, keďže aj pre rozhodovanie správneho orgánu platí čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa.[14]

 

Zdroje:

[1] Napríklad uznesenie Krajského súdu Nitra, sp. zn. 5CoP/5/2021, rozsudok Krajského súdu Žilina, sp. zn. 11CoP/28/2018, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 17CoP/43/2020, rozsudok Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 19CoP/46/2019 a mnohé ďalšie. Súčasná súdna prax zrejme vychádza zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSR zo dňa 19.08.1971, ktorý bol publikovaný pod R 11/1973.

[2] Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.04.2019, sp. zn. 7Cdo/27/2019

[3] Rozsudok Krajského súdu Trenčín zo dňa 11.12.2019, sp. zn. 19CoP/46/2019

[4] Uznesenie Krajského súdu Trnava zo dňa 19.09.2018, sp. zn. 24CoP/47/2018

[5] Napr. Rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 13.03.2018, sp. zn. 3CoP/1/2018

[6] Pozri napr. uznesenie Krajského súdu Nitra, sp. zn. 5CoP/5/2021

[7] Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín zo dňa 22.08.2018, sp. zn. 5CoP/29/2018

[8] Rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 18.05.2021, sp. zn. 21CoP/156/2020

[9] Napr. rozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa 27.04.2021, sp. zn. 25CoP/8/2021

[10] Napr. rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 8CoP/20/2018

[11] Rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 29.05.2018, sp. zn. 11CoP/28/2018

[12] Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 09.10.2019, sp. zn. 13CoP/28/2019

[13] Ustanovenie § 9 zákona č. 300/1993 Z. z.

[14] Pavelková, B. Zákon o rodine. Komentár. 3. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2019, s. 251.