Poškodený pri dopravnej nehode

Zákon o cestnej premávke dopravnú nehodu definuje ako udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej

a) sa usmrtí alebo zraní osoba,

b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,

c) uniknú nebezpečné vecialebo

d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.

Pri dopravnej nehode, kedy sa stretnú dve motorové vozidlá, prípadne motorové vozidlo s iným účastníkom cestnej premávky (chodec, cyklista) dochádza spravidla aj k následkom na živote a zdraví, nakoľko motorové vozidlo má v dôsledku svojej rýchlosti, sily, váhy alebo iných veličín, devastačné účinky.

Poškodená osoba pri dopravnej nehode má viacero nárokov podľa právnych predpisov, a to nielen na náhradu škody spôsobenej na motorovom vozidle, ale aj nároky na náhradu škody na zdraví, prípadne náhradu inej ujmy. Predmetom tohto článku je opis základných nárokov poškodených osôb pri dopravných nehodách.

 

Náhrada škody na vozidle

Pokiaľ bol poškodený vodičom vozidla a pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu tohto vozidla (k čomu v praxi dochádza), má poškodený nárok na náhradu škody spôsobenej na vozidle. Výška škody by sa mala rovnať nákladom, ktoré musel poškodený vynaložiť na opravu vozidla. Ak však došlo k úplnému zničeniu vozidla (k tzv. totálnej škode), má poškodený nárok na takú sumu, ktorá sa rovná hodnote vozidla v čase dopravnej nehode.

Škoda na vozidle bude krytá z povinného zmluvného poistenia, ktoré mal uzatvorené vodič, ktorý dopravnú nehodu zavinil. Nárok na náhradu škody si teda poškodený vodič môže uplatniť priamo voči poisťovni, v ktorej bolo vozidlo vinníka povinne zmluvne poistené.[1]

V prípade, že vozidlo vinníka dopravnej nehody nebolo povinne zmluvne poistené, zostáva poškodenému zachovaná možnosť domáhať sa náhrady škody priamo od vinníka, prípadne sa obrátiť na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov (ďalej ako „SKP“). SKP spravuje garančný fond v zmysle ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z..

Z predmetného fondu sa kryjú škody, ktoré boli spôsobené prevádzkou motorového vozidla v prípadoch, kedy tieto škody nehradí priamo poisťovňa.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. SKP z garančného fondu poskytne náhradu škody vtedy, ak bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Proti SKP si poškodený môže uplatniť nárok na náhradu škody za rovnakých podmienok, ako by to mohol urobiť voči poisťovni, ak by mal vodič uzatvorené PZP.

Ak by sa teda poškodený obával nevymožiteľnosti jeho nároku na náhradu škody na motorovom vozidle od vinníka dopravnej nehody, môže si svoje nároky uplatniť aj u SKP, kde sa nemajetnosti nemusí obávať.

 

Bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia

S dopravnými nehodami sú bežne spojené zranenia zúčastnených osôb, ktoré môžu byť viac či menej závažné. Nie je teda výnimkou, že spôsobením dopravnej nehody dochádza aj k spáchaniu trestného činu ublíženia na zdraví podľa ustanovení § 155 až 158 Trestného zákona.

Poškodená osoba, pre vážnejšie zranenia, musí preto podstúpiť či už operačný zákrok, ošetrenie, liečbu, rehabilitácie a pod., a na niekoľko týždňov až mesiacov je vyradená z pracovného života, ako aj bežného obvyklého života (napr. športové aktivity).

Z toho dôvodu zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia priznáva poškodeným osobám (a to nielen v súvislosti so spáchaním trestnej činnosti voči tejto osobe) dva nároky, a to (i) nárok za bolesť a (ii) nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Poskytuje sa jednorazovo na základe vypracovaného lekárskeho posudku.

Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Taktiež sa poskytuje jednorazovo na základe lekárskeho posudku.

Súdna prax tiež uvádza, že bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sú dva samostatné nároky a existencia jedného z nich nie je podmienená ani závislá od existencie druhého nároku.[2]

Lekársky posudok spravidla zabezpečí vyšetrovateľ, ktorý vyšetruje spáchané trestné činy súvisiace s konkrétnou dopravnou nehodou. Ten na základe uznesenia priberie do trestného konania znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, ktorý posudok vypracuje a zároveň určí aj bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom podľa výšky bodov sa následne určí výška nárokov v peniazoch. Náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa v mnohých prípadoch pohybuje v niekoľkých tisícoch eur.

Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu.

Ak by poškodenému vznikol nárok za bolesť za poškodenie zdravia v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorá bola spôsobená v roku 2021, výška za jeden bod bude 22,66 EUR (t. j. v predchádzajúcom roku bola priemerná mzda vo výške 1.133,- EUR a z toho 2% predstavujú sumu 22,66 EUR). Pokiaľ by boli celkové bolesti poškodeného obodované na 200 bodov, potom by poškodenému patrila náhrada za bolesť vo výške 4.532,- EUR.

 

Nárok na náhradu straty na zárobku

V prípade, ak je poškodený zamestnaný alebo zárobkovo činný ako samostatne zárobkovo činná osoba, má voči zodpovednej osobe aj nárok na to, aby mu nahradil stratu na zárobku. Ako je už uvedené vyššie, poškodený je po dopravnej nehode spravidla vyradený z pracovného života na niekoľko týždňov a v závažnejších prípadoch aj mesiacov.

Poškodený, ktorý je zamestnaný, dostáva za svoju prácu mzdu. Tým, že mu je pre poškodenie zdravia znemožnené pracovať, svoju obvyklú mzdu nedosiahne a bude mu poskytnutá nemocenská dávka podľa predpisov o sociálnom poistení. Nakoľko poškodený tento stav nezavinil, nie je spravodlivé od neho požadovať, aby tento stav trpel bez kompenzácie od zodpovednej osoby.

Právna úprava náhrady straty zárobku prešla v roku 2019 legislatívnou zmenou (do 30.01.2019 bola táto náhrada obmedzená v neprospech poškodených osôb), pričom dôvodová správa k zákonu č. 394/2019 Z. z. uvádza, že v záujme poskytnutia ochrany základnému právu vlastniť majetok je cieľom návrhu zákona zabezpečiť dorovnanie príjmu poškodeného do sumy, ktorú by zarobil, ak by nedošlo k spôsobeniu škody.

Súčasné ustanovenie § 446 Občianskeho zákonníka teda náhradu straty zárobku upravuje tak, že náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov.

Pokiaľ teda poškodený ako zamestnanec dosahoval príjem napr. 800,- EUR mesačne a podľa predpisov o sociálnom poistení mu bola vyplácaná suma iba 530,- EUR mesačne, potom má poškodený nárok na to, aby mu zodpovedná osoba zaplatila sumu 270,- EUR za každý mesiac, v ktorom nemohol dosahovať svoj priemerný zárobok.

Nárok na náhradu straty na zárobku a nárok na bolestné pritom môžu existovať popri sebe, pretože oba nároky slúžia inému účelu, t. j. jedným nárokom sa nahrádza spôsobená bolesť a druhým sa dorovnáva výška zárobku, ktorý poškodený priemerne dosahoval.

Výška ušlého zárobku u podnikateľa je daná rozdielom medzi celkovým príjmom z podnikania a nákladmi potrebnými na dosiahnutie tohto príjmu. Vychádza sa teda zo sumy, ktorú by za bežných okolností poškodený zo svojej činnosti získal, s prihliadnutím na náklady, ktoré by na dosiahnutie týchto výnosov musel vynaložiť. Daňové priznanie nie je samo dôkazom o skutočných príjmoch a výdavkoch v súvislosti s výkonom zárobkovej činnosti podnikateľa a je len jednou z okolností, z ktorých možno vychádzať pri určení priemerného zárobku poškodeného pred vznikom škody.[3]

 

Nemajetková ujma

Poškodenému môže okrem vyššie uvedených nárokov vzniknúť aj nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy, ktorá sa poskytuje v peniazoch. Tento nárok tiež typicky vzniká aj vtedy, ak pri dopravnej nehode dôjde k usmrteniu osoby (v takom prípade nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy vzniká príbuzným usmrtenej osoby).

Pokiaľ ide o poškodeného, ktorému bola spôsobená ujma na zdraví pri dopravnej nehode, tento sa môže domáhať okrem nároku na bolestné aj nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Bude však závisieť od konkrétnych okolností prípadu, či dopravná nehoda mala vplyv aj na dôstojnosť, súkromný alebo rodinný život poškodenej osoby.

Najvyšší súd uvádza, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia nemožno vyvodiť, že by sa v rámci odškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia mal zohľadniť aj zásah do dôstojnosti, súkromia alebo rodinného života poškodeného.[4]

Dopravná nehoda teda môže zasiahnuť poškodeného v rámci jeho telesnej integrity, ktorý zásah sa kompenzuje peňažným nárokov podľa zákona č. 437/2004 Z. z. ako nárok na náhradu za bolesť, ale súčasne môže mať dopad aj na súkromie, rodinný život alebo dôstojnosť tejto fyzickej osoby, čo zakladá nárok na zadosťučinenie podľa Občianskeho zákonníka.

Poškodenému sa teda poskytne náhrada za bolesť (napr. pre zlomenú ruku, otras mozgu, operáciu a pod.) a môže sa mu poskytnúť i nemajetková ujma, ak dopravná nehoda mala následky aj v jeho súkromnom živote alebo psychickej sfére (napr. prežívanie šoku po dopravnej nehode, smútku, následky v intímnej sfére života). Oba nároky ale musí poškodený preukázať, nebude stačiť iba tvrdenie, že sa v tom-ktorom stave nachádzal.

Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy budú mať aj pozostalí, ak pri dopravnej nehode dôjde k usmrteniu ich blízkej osoby (spravidla pozostalý manžel a deti, prípadne súrodenci). Ujma týchto pozostalých osôb spočíva najmä v tom, že usmrtením im blízkej osoby došlo k pretrhnutiu citových a rodinných väzieb, ktoré už nebude možné napraviť. Pozostalé osoby sú teda ukrátené na rodinnom a súkromnom živote, pretože stratili blízku osobu, pričom táto strata bola spôsobená protiprávnym konaním osoby zodpovednej za dopravnú nehodu.

Výška nemajetkovej ujmy sa v týchto prípadoch určuje s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Takto všeobecne vymedzené kritériá boli ďalej rozvíjané rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov, pričom možno hovoriť o relatívne ustálenej množine okolností posudzovaných jednak na strane poškodenej osoby, ako aj na strane osoby zodpovednej za neoprávnený zásah do osobnostných práv pozostalých príbuzných. Na strane poškodenej osoby je potrebné skúmať predovšetkým intenzitu vzťahu medzi žalobcom a zomrelým, vek zomrelého a pozostalých, hmotnú alebo inú závislosť pozostalých od zomrelého, poskytnutie inej formy satisfakcie pozostalým či ďalšie okolnosti, ktoré by bolo potrebné pre špecifickosť vzájomných vzťahov či vzniknutej situácie v rámci individualizácie osobitosti ujmy spôsobenej v konkrétne prejednávanej veci zohľadniť. Pokiaľ ide o okolnosti na strane osoby zodpovednej za úmrtie blízkeho (prípadne osoby zodpovednej zo škody spôsobenej pri prevádzke motorového vozidla), do úvahy prichádza aj hodnotenie faktorov ako postoj osoby zodpovednej za úmrtie blízkej osoby, dopad udalosti na duševnú sféru tejto osoby, majetkové pomery zodpovedných osôb, mieru zavinenia, spoluzavinenie usmrtenej osoby, a pod. Po dôkladnom zhodnotení uvedených kritérií je ďalej potrebné, aby všeobecný súd v odôvodnení rozhodnutia zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil spôsob, ako tieto kritéria posúdil.[5]

V praxi je pritom pomerne bežné, že výška nemajetkovej ujmy pozostalým osobám predstavuje sumu 10.000,- EUR, prípadne viac, podľa okolností konkrétneho prípadu. Tento nárok, spoločne s ostatnými vyššie uvedenými nárokmi, môže teda dosahovať aj sumu niekoľko desať tisíc eur, preto môže u poškodenej osoby (resp. pozostalých) vzísť obava, či zodpovedná osoba bude schopná túto sumu zaplatiť.

V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že poškodený môže svoje nároky uplatňovať nielen voči zodpovednej osobe, ale aj voči poisťovni, v ktorej bolo povinne zmluvne poistené motorové vozidlo, s ktorým bola spôsobená dopravná nehoda.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. platí, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v  11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,

d) ušlého zisku.

Podľa súdnej praxe možno pod tieto nároky subsumovať aj nárok na zaplatenie finančného zadosťučinenia podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda náhradu nemajetkovej ujmy. Hoci bola súdna prax v tomto smere rozdielna, v súčasnej dobe sa ustálil záver, že aj nemajetková ujma musí byť hradená z povinného zmluvného poistenia, čo zaisťuje poškodeným (a najmä pozostalým) osobám prakticky 100% vymožiteľnosť ich nárokov, ak budú súdmi priznané.

Ustálená súdna prax teda uvádza, že škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná.[6]

 

Poškodená osoba má teda viacero nárokov, ktorých sa môže v súvislosti s dopravou nehodou domáhať, pričom ich náhradu môže požadovať aj poisťovne, v ktorej je poistené vozidlo vinníka dopravnej nehody. Na záver možno len uviesť, aby poškodený postupoval obozretne a uvážene, nakoľko aj tieto nároky podliehajú premlčaniu a zbytočné váhanie či nedôsledný postup môže zapríčiniť, že bude o svoje nároky zbytočne ukrátený.

 

Zdroje:

[1] Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať

[2] Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.03.2017, sp. zn. 3 Cdo 661/2015

[3] Napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 1920/99 alebo sp. zn. 25 Cdo 912/2009

[4] Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.05.2014, sp. zn. 7 Cdo 65/2013

[5] Napr. rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 30.05.2019, sp. zn. 3Co/140/2018

[6] Napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8 Cdo 177/2018, 6 Cdo 219/2017, 5 Cdo 95/2017 alebo R 61/2018