Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov – časť II.

Zánik BSM rozvodom manželstva

Tak, ako BSM vzniká uzatvorením manželstva, zánikom manželstva súčasne zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo. Uvedené vyplýva aj priamo z ustanovenia § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Manželstvo zaniká spravidla rozvodom manželov. Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Bezpodielové spoluvlastníctvo v tomto prípade zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým sa manželstvo rozviedlo. Zánik BSM nastáva priamo zo zákona, teda nie je potrebné tento stav deklarovať súdnym rozhodnutím.

Manželstvo môže tiež zaniknúť smrťou jedného z manželov alebo vyhlásením za mŕtveho. V týchto prípadoch sa BSM vyporiadava medzi pozostalým manželom a dedičmi zomretého manžela.

 

Podnikanie jedného z manželov

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov súd zruší aj v prípade, ak jeden z manželov získal oprávnenie na podnikanie. Vyžaduje sa však, aby manžel získal živnostenské oprávnenie alebo iné než živnostenské oprávnenie podľa osobitných predpisov. Nestačí, ak je manžel spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, pretože v tomto prípade manžel neručí celým svojím majetkom, ale iba do výšky svojho nesplateného vkladu.

Ak teda manžel získal oprávnenie na podnikanie, môže druhý z manželov podať návrh na súd, aby bezpodielové spoluvlastníctvo zrušil. Súd v tomto prípade nemá možnosť voľnej úvahy, či BSM zruší alebo nie, ale zo zákona má povinnosť ho zrušiť.[1]

Podanie návrhu nie je časovo obmedzené, teda ho môže podať kedykoľvek po tom, čo druhý z manželov získal oprávnenie na podnikanie. Toto právo nepodlieha premlčaniu.

Filozofia zrušenia BSM v tomto prípade vychádza z toho, že bezpodielové spoluvlastníctvo slúži predovšetkým potrebám rodiny a na uspokojovanie jej potrieb. S podnikaním je spojené podnikateľské riziko, preto podnikanie môže mať negatívny dopad aj vo vzťahu k BSM, a teda môže negatívne postihnúť aj druhého manžela – nepodnikateľa (prípadne celú rodinu), keďže podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená aj z majetku patriaceho do BSM.

 

BSM a dobré mravy

Podľa Občianskeho zákonníka môže byť BSM zrušené súdom aj vtedy, ak existujú závažné dôvody, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom.

Zákon príkladmo medzi závažné dôvody uvádza rozpor s dobrými mravmi. Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku.[2]

Obsah pojmu „závažné dôvody“, ktorý je podmienkou pre vyhovenie návrhu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva podľa ustanovenia § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno vopred presne určiť. Bude vecou konkrétneho zistenia súdu o pomeroch v manželstve účastníkov, o ich vzájomnom vzťahu i o správaní odporcu toho manžela, ktorý podáva návrh, či sú dané podmienky pre vyhovujúce rozhodnutie. Za závažné dôvody zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva možno považovať márnotratné správanie sa jedného z manželov, poškodzovanie hospodárskych záujmov rodiny, dlhotrvajúce zrušenie spoločnej domácnosti a pod.[3]

Keďže primárnym účelom BSM je zabezpečovanie potrieb manželov a rodiny, potom možno za závažný dôvod pre zrušenie BSM považovať taký, ktorý sa tomuto účelu prieči. Možno sem zaradiť tiež alkoholizmus alebo gamblerstvo jedného z manželov, pokiaľ by dosahovalo takej intenzity, že by boli ekonomické záujmy rodiny ohrozené.

Súdna prax sem ďalej zaraďuje dôvody ako nehospodárne nakladanie so spoločným majetkom na úkor rodiny, najmä maloletých detí, alebo to, že sa manžel vôbec nepodieľa na vytváraní spoločného majetku, vyhýba sa práci, nežije trvale s rodinou a ani jej nezabezpečuje potreby.[4]

Zrušiť BSM zo závažných dôvodov, najmä ak by trvanie BSM odporovalo dobrým mravom, možno za trvania manželstva (teda podmienkou nie je rozvod), pričom sa vyžaduje podanie návrhu (žaloby) druhého manžela.

 

Spáchanie trestného činu a jeho dopad na BSM

Bezpodielové spoluvlastníctvo môže zaniknúť aj tým, že jeden z manželov spácha trestný čin, za ktorý mu súd uloží trest prepadnutia majetku. Tento trest môže súd uložiť najmä v prípadoch, kedy páchateľ (manžel) trestným činom získal alebo sa snažil získať majetkový prospech veľkého rozsahu (t. j. nad 133.000,- EUR) alebo ktorým spôsobil škodu veľkého rozsahu (nad 133.000,- EUR), pričom spáchal obzvlášť závažný zločin a ukladá sa mu nepodmienečný trest alebo trest odňatia slobody na doživotie.

Trest prepadnutia majetku môže byť tiež uložený za spáchanie konkrétnych trestných činov, ktoré sú uvedené v ustanovení § 58 ods. 2 Trestného zákona a páchateľ (jeden z manželov) nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu (t. j. v rozsahu nad 26.600,- EUR) trestnou činnosťou alebo z výnosu z trestnej činnosti, prípadne taký trest uloží aj bez splnenia tejto podmienky (pôjde napríklad o trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, niektoré trestné činy korupcie, legalizácie výnosov z trestnej činnosti atď).

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v takom prípade zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bol tento trest uložený. Po uložení predmetného trestu nasleduje konkurz, teda sa bude speňažovať majetok patriaci do BSM a prípadný výťažok prepadne v prospech štátu.

V mene manžela, ktorému bol uložený trest prepadnutia majetku, bude konať súdom ustanovený správca. Ten je povinný vyporiadať BSM s druhým manželom, pričom je povinný podať návrh (žalobu) na súd. Ak správca a druhý manžel uzatvoria dohodu o vyporiadaní BSM, musí byť dohoda schválená súdom.

 

Vyporiadanie BSM

Po zrušení BSM dochádza k jeho vyporiadaniu. K vyporiadaniu BSM môže dôjsť aj bez toho, aby rozvedení manželia vyvinuli akúkoľvek iniciatívnu, resp. kroky smerujúce k vyporiadaniu spoločného majetku.

Predmetom vyporiadania môže byť ale iba ten majetok, ktorý existuje ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.[5] To znamená, že ak bolo počas manželstva kúpené motorové vozidlo, ale následne bolo jedným z manželov prevedené na inú osobu pred tým, ako došlo k zániku BSM (napr. pred tým, ako bolo manželstvo právoplatne rozvedené), nemôže byť predmetné vozidlo predmetom vyporiadania.

Pokiaľ sa manželia chcú dohodnúť na vyporiadaní BSM, alebo jeden z nich bude mať záujem na tom, aby bolo BSM vyporidané súdom, je potrebné žalobu doručiť súdu v rámci trojročnej prekluzívnej lehoty. Nestačí teda, aby bola žaloba podaná na pošte v posledný deň tejto lehoty, ale v posledný deň musí byť už doručená na súde.

Čo sa týka dohody o vyporiadaní BSM, táto musí byť tiež uzatvorená do troch rokov od zániku manželstva (napr. po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva). Ak je ale predmetom vyporiadania aj nehnuteľnosť a zmenu vlastníctva je potrebné zavŕšiť vkladom do katastra, musí byť návrh na vklad podaný v rámci trojročnej lehoty, inak ho musí kataster zamietnuť.[6]

Iná situácia nastáva v prípade, ak sa uzatvorí dohoda o vyporiadaní BSM počas súdneho konania, ktoré bolo začaté v rámci plynutia trojročnej prekluzívnej doby, a to z dôvodu, že nevyvrátiteľná domnienka podielového spoluvlastníctva bývalých manželov o vysporiadavanom majetku nemohla nastať vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie.[7]

Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Ide o základnú zásadu pri vyporiadavaní BSM, ktorú je povinný rešpektovať predovšetkým súd. Jednoducho povedané, ak súd prikáže do vlastníctva jedného z manželov byt v hodnote 100.000,- EUR, mal by tohto manžela zaviazať na zaplatenie sumy 50.000,- EUR druhému manželovi z titulu finančného vyrovnania.

V prípade uzatvorenej dohody o vyporiadaní BSM nie je vadou a ani nespôsobuje neplatnosť dohody, ak si manželia spoločný majetok vyporiadajú aj v inom pomere. Manželia sa tiež môžu dohodnúť, že jeden z nich nedostane nič. Ak však nie je zistený dôvod ospravedlňujúci uzavretie takejto dohody, podľa ktorej získava jeden z účastníkov všetky aktíva, zatiaľ čo druhý len pasíva, najmä ak je zrejmé, že nemá prostriedky, z ktorých by uhradil spoločné či len svoje dlhy, ide o dohodu priečiacu sa dobrým mravom a absolútne neplatnú podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.[8] Takáto dohoda by mohla byť za istých okolností posudzovaná aj ako odporovateľný právny úkon.

Zákonná domnienka o rovnosti podielov môže byť tiež modifikovaná súdom, ak bude takýto postup odôvodnený ďalšími hľadiskami uvedenými v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka.

Pri vyporiadaní (najmä súdom) sa uplatňujú tiež tieto zásady:

a) zásada refundácie nákladov na spoločný alebo oddelený majetok

Podľa tejto zásady sa má manželovi nahradiť to, čo zo svojho výlučného majetku investoval do spoločného majetku (t. j. patriaceho do BSM). Napríklad, ak jeden z manželov pred uzatvorením manželstva disponoval sumou 20.000,- EUR a táto bola následne použitá na rekonštrukciu rodinného domu patriaceho do BSM, potom je oprávnený pri vyporiadaní BSM požadovať refundáciu tohto výdavku.

Pri náhrade investícií sa vychádza z ich skutočnej výšky, v akej boli vynaložené, teda sa neprihliada na prípadné zhodnotenie spoločného majetku.

Rovnako to platí aj opačne, teda keď sa prostriedky patriace do BSM použijú na oddelený majetok jedného z manželov. Takáto situácia môže nastať vtedy, keď sa spoločne našetrené finančné prostriedky (napr. príjmy z podnikania, mzda zo zamestnania a pod.) použijú na rekonštrukciu veci patriacej iba jednému manželov (napr. manželka dostala počas manželstva rodinný dom na základe darovacej zmluvy).

b) zásada ochrany záujmov maloletých detí

Prihliadanie na potreby maloletých detí sa prejavuje predovšetkým v tom, ktorá konkrétna časť majetku patriaceho do BSM pripadne do výlučného vlastníctva toho z manželov, ktorý má maloleté dieťa (deti) vo svojej osobnej starostlivosti. Ten manžel, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti, by sa teda mal stať vlastníkom vecí, ktoré dieťa počas manželstva užívalo, resp. ktoré bude užívať aj v budúcnosti; ide o veci, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie potrieb detí.

c) zásada pričinenia na zveľadení majetku

Podľa právnej teórie hľadisko pričinenia prichádza do úvahy v tých prípadoch, keď jeden z manželov za trvania manželstva buď vôbec nepracoval, najmä keď sa vyhýbal práci, počínal si nezodpovedne voči rodine, nestaral sa o jej potreby, spôsobil škodu, ktorá musela byť za trvania manželstva uhradená, a druhý manžel na jej spôsobení nemal žiadnu vinu, alebo ak sa zistilo, že manžel sa o nadobudnutie spoločných vecí zaslúžil len v podstatne menšej miere.[9]

V tejto súvislosti sa môže vynárať otázka, či je namieste uplatniť disparitu podielov v prípade, ak jeden z manželov pracoval, dosahoval nadštandardné príjmy, z ktorých sa zabezpečovali hnuteľné veci a vybavenie domácnosti, kým druhým z manželov bol napr. dlhodobo na rodičovskej dovolenke (napr. z dôvodu „reťazových“ pôrodov), staral sa o deti a o domácnosť.

Na prvý pohľad sa teda môže zdať, že zarábajúci manžel mal väčší podiel na zaobstaraní hmotných potrieb domácnosti a rodiny, avšak starostlivosť druhého manžela o rodinu a domácnosť vyvažuje pričinenie prvého manžela.

Ak druhému manželovi nie je možné nič vytknúť v súvislosti so starostlivosťou o rodinu, prichádza do úvahy disparita podielov iba v prípade mimoriadnych zásluh druhého manžela o nadobudnutie spoločného majetku. Ak druhému z manželov nemožno vytýkať nedostatok starostlivosti o rodinu a v medziach jeho možností o spoločný majetok, je rozhodnutie o nerovnostiach absolútne výnimočné a musí byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami daného prípadu.[10]

Najvyšší súd ČR[11] tiež dodáva, že zárobková alebo finančná starostlivosť jedného z manželov môže byť preto kompenzovaná osobnou starostlivosťou druhého manžela, ktorý nemôže poskytovať zárobkovú činnosť v plnom rozsahu.

 

Vyporiadanie BSM na základe fikcie

Ak do troch rokov od zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak BSM nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.

Na základe tejto fikcie teda platí, že ak jeden z manželov vec pôvodne patriacu do BSM užíva pre svoju potrebu alebo potrebu svojej rodiny, táto vec sa stáva jeho výlučným vlastníctvom, ak BSM nebolo do troch rokov od jeho zániku vyporiadané iným spôsobom.

Ak ide o nehnuteľné veci (domy, byty, pozemky), o týchto platí, že sú podielovým spoluvlastníctvom rozvedených manželov a ich podielu sú rovnaké – teda každý je podielovým spoluvlastníkom s veľkosťou podielu 1/2.

Toto spoluvlastníctvo vzniká zo zákona, teda nie je potrebné ďalšie rozhodnutie o existencii tohto stavu. Na katastri nehnuteľností však budú rozvedení manželia stále evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci s podielom 1/1. Tento stav je potrebné zosúladiť na základe návrhu na vykonanie záznamu, nie návrhu na vklad, pretože podielové spoluvlastníctvo už existuje na základe zákona.

K návrhu na vykonanie záznamu je potrebné priložiť rozsudok o rozvode manželstva spolu s doložkou právoplatnosti a vyhlásenie, že medzi manželmi nedošlo k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní BSM ani nebol v lehote do 3 rokov od zániku manželstva podaný návrh (žaloba) na súd.

 

Zdroje:

[1] Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava zo dňa 27.04.2017, sp. zn. 3Co/124/2016 alebo R 23/1991

[2] uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 2. 2011, sp. zn. IV. ÚS 55/2011

[3] FEKETE, I. Komentár k ustanoveniu § 148 Občianskeho zákonníka. Dostupné na [online].[cit.18.06.2021] https://www.epi.sk/eurokodex-komentar/Eurokodex-komentar-zakona-c-40-1964-Zb.htm?fid=675328&znenie=2016-07-01#content

[4] R 3/1968

[5] R 104/67

[6] Rc 87/2011 alebo uznesenie Ústavného súdu ČR zo dňa 05.07.1996, sp. zn. II. ÚS 33/95

[7] FEKETE, I. Komentár k ustanoveniu § 149 Občianskeho zákonníka. Dostupné na [online].[cit.21.06.2021] https://www.epi.sk/eurokodex-komentar/Eurokodex-komentar-zakona-c-40-1964-Zb.htm?fid=675336&znenie=2016-07-01#content

[8] Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 141/2009

[9] FEKETE, I. Komentár k ustanoveniu § 150 Občianskeho zákonníka. Dostupné na [online].[cit.25.06.2021] https://www.epi.sk/eurokodex-komentar/Eurokodex-komentar-zakona-c-40-1964-Zb.htm?fid=675344&znenie=2016-07-01#content

[10] rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 3131/2011

[11] 22 Cdo 1096/2011