Poistná udalosť v doprave

Stretli sme sa s tým, že poisťovne v týchto prípadoch argumentujú napr. tým, že výpovede osôb nie sú objektívne (napr. preto, že vodič nevidel kameň pred tým, ako po ňom prešiel) alebo že preukázanie vzniku poistnej udalosti nie je dostatočne preukázané.

S predmetnými argumentmi ale poisťovňa spravidla v súdnom konaní neuspeje, o čom svedčí aj nám známa súdna prax všeobecných súdov a rozhodnutia Národnej banky Slovenska, ako dozorujúceho orgánu nad činnosťou poisťovní.

Národná banka Slovenska (sp. zn. NBS1-000-029-747) napríklad uvádza, že

Účastníčke konania ako  odborne  zdatnej  poisťovateľke  musí  byť  aj  z  ustálenej  súdnej judikatúry (vrátane zjednocujúcej judikatúry NS SR v stanovisku sp. zn. Cpj 5/2014 z 3. 6. 2014) známe, že v prípade súdnych konaní v obdobných veciach, príslušný súd nespochybnil listinné dôkazy (ako je správa o nehode, popis skutku), ktoré predložili poisťovateľovi (poisťovni) účastníci poistných udalostí  (nehôd),  pričom  takéto  dôkazy  sú  považované  za objektívne  preukázané,  pokiaľ  nevyšli najavo žiadne iné skutočnosti, ktoré by popierali popísaný skutkový stav.

Spochybňovanie objektívnosti výpovedí účastníkov poistných udalostí a svedkov bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zdokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve len výpoveď účastníkov poistnej udalosti alebo svedkov, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej prezumpcie nevierohodnosti účastníkov poistných udalostí (nehôd) a svedeckých výpovedí. [6]

Národná banka Slovenska riešila len v roku 2019 viac ako 130 podnetov od poškodených osôb, pričom zistila, že poisťovne, ktorým uložila sankcie, použili pri zamietnutí náhrady škody nekalú obchodnú praktiku. Praktika spočívala v tom, že poškodenému spotrebiteľovi odmietli plniť bez toho, aby vykonali riadne zisťovanie okolností vzniku škody. Zároveň poškodenému neposkytli riadne odôvodnenie svojho postupu a dôvodov odmietnutia náhrady škody. Poisťovne svojvoľne vyhlásili, že podľa nich nárok nebol riadne preukázaný napriek tomu, že nevykonali akéhokoľvek šetrenie.[7]

Odmietnutie poskytnutia poistného plnenia za poškodené čelné sklo bez toho, aby poisťovňa vykonala ďalšie šetrenie týkajúce sa poistnej udalosti alebo inými skutočnosťami (dôkazmi) spochybnila zhodné tvrdenia vodiča (vinníka) a poškodeného, je teda potrebné považovať za postup v rozpore so zákonom.

Obava poškodených osôb pri uplatňovaní náhrady škody alebo poistného plnenia je teda niekedy neopodstatnená. V mnohých prípadoch poistený vystupuje v zmluvnom vzťahu s poisťovňou ako spotrebiteľ, z čoho mu plynú viaceré výhody, napr. oslobodenie od platenia súdneho poplatku, možnosť podania žaloby na súde, v obvode ktorého má spotrebiteľ bydlisko alebo namietanie neprijateľnosti zmluvných podmienok (napr. výluk z poistenia), ktoré, pokiaľ súd za neprijateľné bude považovať, spôsobia ich neplatnosť.

Poisťovací podvod

Protiprávneho konania v súvislosti s poistením a poskytnutím poistného plnenia sa ale môže dopustiť nielen poisťovňa (nevyplatením poistného), ale aj samotné poistené osoby, ak napríklad simulujú splnenie poistných podmienok na poskytnutie poistného plnenia – poistený si sám poškodil vozidlo, avšak spísal záznam o nehode so svojím kamarátom, pričom znaleckým skúmaním sa zistilo, že dané vozidlá nikdy neprišli do stretu. Podľa výšky spôsobenej škody, teda výšky neoprávnene vylákaného poistného plnenia od poisťovne, sa osoba môže dopustiť aj trestného činu poisťovacieho podvodu.

Trestného činu poisťovacieho podvodu podľa ustanovenia § 223 Trestného zákona sa dopustí ten, kto vyláka od iného poistné plnenie tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie, a tak mu spôsobí malú škodu.

Pod vylákaním poistného plnenia od iného tým, že ho páchateľ uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie, treba rozumieť nedôvodné uplatnenie nároku na plnenie z poistnej zmluvy tým, že páchateľ v rozpore so skutočnosťou uvedie nepravdivé alebo hrubo skreslené údaje, alebo podstatné údaje zamlčí, alebo sám úmyselne vyvolá poistnú udalosť, aby tak získal poistné plnenie, na ktoré nemá vôbec nárok, alebo aby také plnenie získal vo väčšej sume v porovnaní s tou, aká mu skutočne prináleží.[8]

Podstatné tiež je, aby bola konaním páchateľa spôsobená aspoň škoda malá, teda škoda vo výške viac ako 266,- EUR, inak nepôjde o trestný čin, aj keby je poistná udalosť úmyselne vyvolaná.

Páchateľom môže byť ktokoľvek, najčastejšie však ním bude poistená osoba, ktorá bude mať z takto vylákaného plnenia majetkový prospech. Súčasne sa vyžaduje jej úmyselné zavinenie, teda páchateľ musí vedieť, že poisťovňu uvádza od omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie poistného plnenia.

Za spáchanie tohto trestného činu hrozí páchateľovi trest odňatia slobody na 1 až 5 rokov (v základnej skutkovej podstate), pričom v prípade spôsobenia škody vo výške aspoň 133.000,- EUR (teda vylákanie poistného plnenia v uvedenej hodnote), môže byť páchateľovi uložený trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov.