Demontovanie papuče – trestný čin útoku na orgán verejnej moci?

Objektívna stránka

Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ použije násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci orgánu verejnej moci. Tento trestný čin je teda spáchaný osobitným spôsobom – násilím.

Trestný čin je spáchaný násilím vtedy, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného.[2]

Násilím sa rozumie použitie fyzickej sily k prekonaniu alebo zamedzeniu kladeného alebo očakávaného odporu.[3]

Nevyžaduje sa, aby pri použití násilia došlo k ublíženiu na zdraví alebo k malej škode (napr. pri poškodení papuče nemusí vzniknúť škoda viac ako 266 EUR), avšak násilie musí mať určitú intenzitu.

Ak by sme mali vyššie uvedené aplikovať na vec „demontovania papuče“, prvok násilia by bol v konaní vodiča obsiahnutý vtedy, ak by použil fyzickú silu proti tomuto technickému prostriedku (proti jeho celistvosti) tak, aby došlo k násilnému prekonaniu blokácie vozidla – vodič by teda musel papuču zničiť alebo ju poškodiť či inak znehodnotiť spôsobom, ktorý by mu následne umožnil s vozidlom z miesta odísť.

Za násilie podľa nášho názoru nepôjde tam, kde sa papuča za pomoci potrebného náradia (prístrojov) demontuje bez toho, aby došlo k jej poškodeniu. Vynaloženie fyzickej aktivity (resp. pohyb svalov) na demontovanie technického prostriedku nemožno považovať za násilie v zmysle ustanovenia § 122 ods. 7 Trestného zákona.

V tejto súvislosti si argumentačne možno pomôcť s výkladom pojmu „použitie sily“ v zmysle ustanovenia § 122 ods. 4 Trestného zákona (spáchanie trestného činu vlámaním). Najvyšší súd SR v zjednocujúcom stanovisku, sp. zn.  Tpj 53/2013[4] uviedol, že použitie sily pri vlámaní (§ 122 ods. 4 Tr. zák.) musí smerovať proti zabezpečovacej prekážke (jej fyzickej integrite), nejde o silu ako púhu fyzikálnu veličinu, ktorú ľudské telo vynakladá pri svojom pohybe (napríklad pri prelezení plota).

Pojem násilie pritom v sebe zahŕňa fyzickú silu, pričom nejde len o silu ako fyzikálnu veličinu, ktorú ľudské telo vynakladá pri svojom pohybe (napr. použitie náradia na demontovanie papuče), ale táto sa musí vyznačovať istou intenzitou, pričom fyzická sila určitej intenzity (prerezanie papuče, jej zničenie) je prostriedkom pôsobenia na výkon právomoci (blokácia vozidla z dôvodu porušenia predpisov).

Aj trestnoprávna teória uvádza, že použitie sily smeruje k zničeniu, poškodeniu, urobeniu neupotrebiteľnou alebo k odňatiu veci osobe, ktorá je oprávnená s ňou nakladať, pričom sa na tejto veci zväčša spôsobí aj škoda.[5]

V medializovanom prípade podľa informácií dostupných na internete pritom malo ísť o demontovanie celého kolesa, na ktorom sa papuča nachádzala a jeho výmena za rezervné koleso. Takéto konanie potom nemožno vôbec považovať za trestný čin útoku na orgán verejnej moci, pretože násilie jednak nebolo použité a fyzická sila (nie násilie) smerovala proti vlastnej veci (kolesu na vozidle).

Objekt

Trestnoprávna teória za objekt trestného činu považuje spoločenské vzťahy, záujmy a hodnoty, ktorým Trestný zákon poskytuje ochranu.[6] Objektom tohto trestného činu je záujem na riadnom, ničím nerušenom výkone právomocí orgánu verejnej moci.

Zásadnou skutočnosťou v tejto súvislosti je, že ustanovenie § 321 Trestného zákona chráni výkon právomoci orgánu verejnej moci ako orgánu kolektívneho.[7] Tým sa trestný čin útoku na orgán verejnej moci líši od trestného činu útoku na verejného činiteľa, ktorý chráni výkon právomoci jednotlivca – verejného činiteľa (napr. policajta).

Najvyšší súd Českej republiky[8] pripomína, že je vždy potrebné náležite zvážiť, či konanie, ktorým je napadnutý výkon právomoci, smeruje proti štátnemu orgánu ako inštitúcii alebo proti verejnému činiteľovi ako osobe.

Je nepochybné, že aj verejný činiteľ (napr. sudca, príslušník PZ) môže byť hmotným predmetom útoku pri trestnom čine útoku na orgán verejnej moci. To však ešte neznamená, že útok smerujúci proti osobe verejného činiteľa, hoci v súvislosti s výkonom jeho právomoci, je útokom proti štátnemu orgánu ako inštitúcii, v rámci ktorej verejný činiteľ pôsobí.[9]

V nadväznosti na uvedené sa preto domnievame, že ak by aj páchateľ použil násilie proti technickému prostriedku (papuče), jeho útok tak nesmeruje proti kolektívnemu orgánu (napr. mestskej polícii ako poriadkového útvaru obce), ale proti príslušníkovi mestskej polície, ktorý vykonal jeho právomoc vyplývajúcu mu zo zákona.

Použitie technického prostriedku na zabránenie odjazdu motorového vozidla je donucovacím prostriedkom (viď ustanovenie § 13 ods. 1 písm. f) v spojení s ustanovením § 16a zákona č. 564/1991 Zb.).

Máme za to, že použitie donucovacieho prostriedku (papuče) je prejavom individuálnej právomoci konkrétneho príslušníka mestskej polície. Túto právomoc vykonáva príslušník mestskej polície ako verejný činiteľ (nie ako kolektívny orgán, t. j. mestská polícia – poriadkový útvar obce), ktorý vynucuje splnenie povinnosti, a to zabránenie odjazdu motorového vozidla.

Ak by sme mali prijať iný záver, potom by sa skutková podstata trestného činu útoku na verejného činiteľa zrejme nikdy nenaplnila, pretože každý policajt je príslušníkom buď Policajného zboru alebo mestskej či obecnej polície. Teda každý útok na policajta by bol vždy útokom proti Policajnému zboru, resp. proti mestskej polícii ako poriadkovému útvaru obce, čo ale nie je správne.

Keďže konaním páchateľa, ktorý by použil násilie na technický prostriedok v úmysle pôsobiť na výkon právomoci mestského policajta, nedochádza k zasiahnutiu objektu – nerušeného výkonu právomoci kolektívneho orgánu – nemôže tak dôjsť ani k spáchaniu trestného činu útoku na orgán verejnej moci.

Zhrnutie

Demontovanie technického prostriedku z vyššie uvedených dôvodov nepovažujeme za trestný čin útoku na orgán verejnej moci podľa ustanovenia § 321 Trestného zákona, a to ani keby mal by odstránený pomocou násilia, čo v medializovanom prípade (podľa dostupných informácií) nebolo.

Je potrebné rozlišovať medzi výkonom právomoci verejného činiteľa a právomoci orgánu verejnej moci, ktorá je vykonávaná prostredníctvom na to určených osôb, pričom tieto osoby môžu byť a spravidla sú verejným činiteľom.

Použitie donucovacieho prostriedku je pritom prejavom individuálnej právomoci verejného činiteľa, ktorý za jeho pomoci vynucuje splnenie konkrétnej povinnosti na mieste samom.

Keďže pri násilnom odstránení papuče z kolesa motorového vozidla nie je ohrozený záujem na riadnom výkone právomoci kolektívneho orgánu, nemôže byť naplnená skutková podstata trestného činu útoku na orgán verejnej moci.

Na záver už len dodávame, že technický prostriedok musí byť nasadený v súlade so zákonom – najmä ustanovením § 16a zákona o obecnej polícií[10] – pretože pokiaľ mestský policajt pri výkone svojej činnosti prekročí zákonom stanovenú právomoc alebo túto vykoná spôsobom odporujúcim zákonu, nepožíva ochranu verejného činiteľa[11]; z toho dôvodu potom nemôže byť zasiahnutý riadny výkon právomoci či už verejného činiteľa alebo orgánu verejnej moci.

[1] Podľa informácií dostupných na internete mal vymeniť celé koleso s nasadeným technickým prostriedkom za rezervné koleso – https://www.teraz.sk/regiony/za-odstranenie-tzv-papuce-hrozi-trna/432781-clanok.html alebo https://glob.zoznam.sk/vlastna-drzost-ho-este-moze-vyjst-draho-za-odstranenie-papuce-hrozi-trnavcanovi-trest-az-na-osem-rokov/

[2] Ustanovenie § 122 ods. 7 Trestného zákona

[3] Šanta, J., Sepeši, P. Komentár k ustanoveniu § 122 Trestného zákona. Dostupné na [online].[cit.14.12.2019] https://www.epi.sk/epi-komentar/Komentar-zakona-c-300-2005-Z-z.htm?fid=2595065&znenie=2019-01-01

[4] Predmetné stanovisko je publikované aj v zbierke stanovísk pod č. R 11/2015.

[5] KORGO, D. Trestné činy proti výkonu právomoci orgánu verejnej moci. In: IVOR, J. a kol. Trestné právo hmotné. Osobitná časť. Druhé, doplnené a prepracované vydanie. Bratislava : Wolters Kluwer, 2010. s 344.

[6] MAŠĽANYOVÁ, D. Objekt skutkovej podstaty trestného činu. In: MAŠĽANYOVÁ, D. a kol. Trestné právo hmotné. Všeobecná a osobitná časť. 2. vyd. Plzeň : Aleš Čeněk, 2016. s 64.

[7] R 52/1965

[8] Rozsudok zo dňa 28. júla 2004, sp. zn. 7 Tdo 805/2004

[9] Tamže

[10] Papuču teda možno nasadiť len v prípade, ak (i) motorové vozidlo stojí na mieste, kde je to zakázané dopravnou značkou alebo všeobecnou úpravou cestnej premávky a zároveň sa vodič vozidla v blízkosti nezdržiava alebo (ii) ide o motorové vozidlo, o ktorom sa zistilo, že sa po ňom pátra.

[11] R 47/1980